Zomrela historička umenia, zberateľka a mecenáška Meda Mládková. Vo veku 102 rokov podľahla zdravotným problémom súvisiacim s pokročilým vekom. Nadácia Jána a Medy Mládkových a Múzeum Kampa, ktoré Mládková založila, to oznámili v utorok v tlačovej správe.
“Táto správa je naozaj bolestná… Dnes nás opustila jedna z najvýznamnejších žien našich novodobých dejín, výnimočná osobnosť a zároveň moja blízka priateľka – pani Meda Mládková,” napísal na Facebooku predseda Správnej rady Múzea Kampa Jiří Pospíšil.
Mládková v posledných rokoch utrpela zlomeninu bedrového kĺbu. Odvtedy sa ťažko pohybovala a žila vo svojom byte na Kampe, kde podľa Pospíšila zomrela. “Jej odchod je pre nás všetkých veľkou stratou,” dodal Pospíšil.
Meda Mládková sa narodila 8. septembra 1919 v Zákupoch v severných Čechách. Od roku 1948 žila v emigrácii. Počas celého svojho života v zahraničí, najprv vo Švajčiarsku, neskôr vo Francúzsku a nakoniec v Spojených štátoch, pomáhala svojim krajanom.
V rokoch 1955 až 1960 študovala dejiny umenia v Paríži. Vo francúzskej metropole sa zoznámila s maliarom českého pôvodu Františkom Kupkom, ktorého diela začala intenzívne zbierať.
V 60. rokoch začala navštevovať Československo. Objavila moderné umenie za železnou oponou a rozhodla sa pomôcť miestnym umelcom. Sama kúpila niekoľko obrazov týchto umelcov. Po manželovej smrti v auguste 1989 Mládková na jeho žiadosť darovala celú zbierku Prahe.
Po revolúcii si preň vybrala schátranú budovu Sovových mlynov, ktorú s pomocou nadácie, ktorú založila, zrekonštruovala. Budovu budúceho múzea získala Praha od štátu v roku 1997 a Mládková si ju od mesta prenajala na 99 rokov.
Zbierka obsahuje viac ako 220 malieb a kresieb Františka Kupku, 16 sôch Otta Gutfreunda a viac ako 1 000 diel českých a slovenských umelcov z rokov 1965 až 1985. Významný český básnik, výtvarník a zberateľ umenia Jiří Kolář daroval pred svojou smrťou v roku 2002 svoju zbierku Mládkovej nadácii.
“Celý život verila myšlienke: “Ak prežije kultúra, prežije aj národ” a táto myšlienka jej zostane. Ďakujem za všetko,” spomína Pospíšil.
