Pacient z Vysočiny mal vzácnu formu záškrtu, ktorý sa v Českej republike naposledy vyskytol v roku 1995. Zdrojom nákazy bolo pravdepodobne domáce zviera, uviedol vo štvrtok Štátny zdravotný ústav.
“K infekcii došlo u imunosuprimovaného pacienta s iným chronickým ochorením. Je však na mieste upokojiť verejnosť, pretože ide o naozaj ojedinelý prípad,” uviedla riaditeľka NÚSCH MUDr. Barbora Macková.
Podľa nej infekcia nesúvisí s cestou pacienta do zahraničia ani s kontaktom s cudzincom. “Predpokladaným zdrojom nákazy je domáce zviera, ktoré rodina chovala,” dodala.
“Vzorku sme do nášho laboratória dostali 20. apríla 2022. Ide o unikátny nález tohto typu baktérie v Českej republike,” hovorí Mgr. Jana Zavadilová.
Posledný prípad záškrtu v Českej republike bol zaznamenaný v roku 1995, posledné dve úmrtia na záškrt boli v Československu zaznamenané v roku 1969.
“Výskyt záškrtu sa v našej krajine výrazne znížil vďaka povinnému očkovaniu, ktoré sa začalo v roku 1946. Riziko nákazy sa všeobecne zvyšuje s vekom, s poklesom ochranných protilátok po očkovaní a súvisí najmä s kontaktom s neočkovanými osobami alebo cestovaním do zahraničia,” vysvetľuje doktorka Kateřina Fabiánová.
Po tom, čo SZU potvrdila nález záškrtu, regionálna hygienická stanica na Vysočine začala epidemiologické vyšetrovanie. “Keďže ide o staršieho pacienta, okruh (kontaktov) je veľmi uzavretý, zatiaľ sa vyšetruje do desať ľudí a predpokladáme, že okruh nebude širší,” povedala ČTK hovorkyňa Krajskej hygienickej stanice Vysočina Jana Böhmová.
Podľa nej sa u ľudí, ktorí boli v kontakte s chorou ženou, doteraz neprejavili žiadne príznaky ochorenia. Inkubačná doba ochorenia je dva až päť dní. “Predpokladáme, že choroba by u nich už prepukla, samozrejme, sú pod dohľadom svojich všeobecných lekárov,” dodala Böhmová.
Záškrt môže mať rôzne klinické formy a ak sa zachytí včas, je zvyčajne dobre liečiteľný antibiotikami. Najčastejšie sa začína horúčkou, slabosťou a bolesťou hrdla, ale časom sa na sliznici objavia bieložlté infikované miesta, ktoré sa nedajú odstrániť bez poškodenia tkaniva a môžu sa šíriť.
Laryngeálna forma záškrtu bola kedysi obávaným ochorením dojčiat a malých detí. Začalo sa to sipotom a šteklivým kašľom a pokračovalo šírením pablán do dolných dýchacích ciest. Spolu s veľkými opuchmi sa pacient dusil.
Ak sa pacient nelieči včas, toxín sa dostane do krvi a poškodí bunky srdca a obličiek, ako aj niektoré nervové vlákna. Nosová forma infekcie je miernejšia a prejavuje sa krvavým alebo hnisavým sekrétom a papulami na nosovej sliznici.
zdroj: novinky.cz