Najdôležitejšie veci v našom živote sú láska, rodina a puto medzi súrodencami. Už od detstva nám vštepujú do hláv, že rodina je základ. Niečo, čo tu bude s nami po celý život. V ideálnej rodine by všetci mali byť šťastní, žiť v harmónii, ale v skutočnosti je to málokedy tak. Niekedy sú deti nevďačné, inokedy sú rodičia zlí. Ale dilema nastáva, keď vám rodičia oznámia, že by chceli prísť k vám bývať.
NA internete sa objavil post jednej ženy, ktorá si pýtala radu. Jej otázka znela približne takto: ,,Musím pomáhať rodičom, ktorí mi nikdy nič v živote nedali?“ Rozhodli sme sa vám ukázať celý príspevok, aby sme zistili, či máte pocit, že deti sú dlžníkmi rodičov.
Nevďačné deti:
,,Mám 42 rokov. Žijem v Barcelone. Som vydatá za Španiela, s ktorým mám syna. Rodičia žijú v Rusku. Neustále sa sťažujú, že už je všetko nanič, že už sú starí a chcú, aby som ich zobrala k sebe bývať. Odísť z Ruska som sa rozhodla pred 9 rokmi. Sama som si na to našetrila, naučila som sa jazyk a zdolala som kopu prekážok sama v cudzej krajine. Nikto z rodiny ma v tom nepodporoval, školu som si platila sama, po škole som si začala zarábať sama na seba…Tak to bolo vždy. Dnes som už 7 rokov vydatá, pracujem, platím školu, oblečenie pre syna. O všetko ostatné sa stará muž. Pred pár rokmi som navrhovala rodičom, aby sem prišli bývať. Síce nie rovno k nám, ale bývali by v dedine hneď za mestom. Odmietli to. Vraj nechcú bývať sami. Ale ak by to bolo niekde pri mori, tak možno by o tom pouvažovali. Rýchlo som im vysvetlila, že takýto luxus im neviem zabezpečiť. A ak by som si ich mala k sebe nasťahovať, tak sa naruší naše súkromie, môj vzťah s mužom a samozrejme, že aj náš rozpočet.
Teraz už sú starí. Mama sa zakaždým, keď jej zavolám sťažuje na to, že už sa o nich nemá ani kto postarať a, že je už pripravená prísť bývať k nám. Pričom môjho manžela vždy len urážala, keď tu bola. Keď sem prišli, všetko som platila ja. Chcela som, aby môj syn vedel, že má babičku a dedka a aj ja som ich chcela vidieť. Pravda, o vnuka nikdy prílišný záujem nejavili.
Rodičia nemajú nič našetrené, takže všetky výdavky s nimi spojené by sme museli hradiť my. Musela by som odopierať synovi takmer všetko, ale ja mu chcem dopriať všetko, čo som v detstve nemala ja. Rozmýšľam nad tým, že im poviem, že sa vyskytli nejaké problémy s dokumentami a jednoducho sem nebudú môcť prísť. Je mi ich veľmi ľúto, ale prečo mám vždy všetko riešiť ja?“
V dnešnej dobe si veľa ľudí myslí, že dlžní by mali byť rodičia deťom a nie naopak, pretože mamu a otca si nevyberáme. Ale rodičia mali na výber – mohli sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú dieťa. My si myslíme, že sa jednoducho nedá len tak vykašľať na svojich najbližších. Veď rodičia nám dali to najcennejšie – život.
Nikdy nebudete vedieť, čo všetko museli obetovať, koľko síl, lásky a nervov ich stála vaša výchova. Vždy existuje nejaké východisko – napríklad najať rodičom opatrovateľku, ak si ich nemôžete k sebe nasťahovať.
Pred rodinou by sme nikdy nemali nič tajiť a byť celý život za niečo urazený. Čo si vy o tomto myslíte? Mali by sa deti postarať o rodičov v starobe?
Napíšte nám svoj názor do komentárov a nezabudnite sa podeliť o tento článok s priateľmi!
ZDROJtakprosto.cc