Núdzový stav možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane. Na pondelkovom rokovaní vlády to schválili ministri. Núdzový stav bude možné predĺžiť aj pred účinnosťou tohto ústavného zákona. Vládny kabinet odsúhlasil, že navrhované riešenie prejde cez skrátené legislatívne konanie.
Parlament môže dať núdzovému stavu stopku
S predĺžením núdzového stavu však bude musieť súhlasiť Národná rada SR (NR SR), a to do 20 dní od prvého dňa predĺženého núdzového stavu. Ako je vysvetlené v dôvodovej správe, ide o vytvorenie ústavnej poistky v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike.
Zo zverejneného materiálu vyplýva, že núdzový stav bude možné vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V prípade, že NR SR nevyjadrí súhlas, predĺženie núdzového stavu zanikne dňom neschválenia návrhu vlády.
Súhlas národnej rady bude potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.
Z odsúhlaseného návrhu ústavného zákona vyplýva, že v núdzovom stave možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody.
Tiež bude možné uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, napríklad obmedzením nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto.
Zákon má podľa Kolíkovej aj „ústavnú poistku“
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu zabezpečuje predvídateľný právny stav, keďže doteraz neexistovala úprava, ktorá by dovoľovala núdzový stav predĺžiť.
Po ukončení zasadnutia kabinetu o tom informovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a podpredseda vlády Štefan Holý (Sme rodina).
V novele je tiež zakotvená ústavná poistka. Takéto predĺženie núdzového stavu musí získať aj podporu v parlamente. „Znamená to, že ak by teraz vláda rozhodla o predĺžení núdzového stavu, tak by to platilo od momentu, keď nám končí núdzový stav a parlament by mal čas až 20 dní potom, ako skončí tento núdzový stav, rozhodnúť o tom, či dané rozhodnutie vlády potvrdí alebo nepotvrdí,“ vysvetlila Kolíková.
Súčasťou návrhu je aj rozšírenie toho, ako môže vláda obmedziť základné práva a slobody. Ako uviedol Štefan Holý, novela dáva vláde v tomto smere väčšiu variabilitu.
„Teraz, keď sa pozrieme na slobodu pohybu, tak to čo môže vláda urobiť je, že ju v zásade vie obmedziť zákazom vychádzania. To je veľmi reštriktívny spôsob. Táto právna úprava dáva vláde na zváženie, aký rozsah toho obmedzenia bude na mieste využiť,“ podotkla Kolíková.
Novela tak napríklad dovoľuje vláde vyhradiť obmedzenie iba na isté regióny. Vládou schválená novela tiež spresňuje konanie pred Ústavným súdom SR. Ten bude môcť takéto rozhodnutie vlády preskúmať.
Novela by mala prejsť skráteným legislatívnym konaním. Ministerka toto rozhodnutie vysvetlila tým, že na Slovensku končí súčasný núdzový stav 29. decembra. „To, čo vyplynulo aj z dnešných vyjadrení ministra zdravotníctva je, že veľmi pravdepodobne tu budú dôvody na predĺženie toho núdzového stavu,“ dodala.
Obmedzovanie ľudských práv podľa Pellegriniho
Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) zásadne nesúhlasí s možnosťou predlžovania núdzového stavu, ktorý v pondelok schválila vláda.
„Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) jasne ukazuje, že núdzový stav vníma predovšetkým ako nástroj na obmedzovanie ústavných práv občanov SR, predovšetkým práva na zhromažďovanie. Je neprijateľné, aby mohla vláda ľubovoľne predlžovať núdzový stav vždy o 40 dní. Jedného dňa by ľudia napokon zistili, že pri nebezpečnej ústavnej väčšine tejto vlády by celé jedno volebné obdobie strávili v núdzovom stave,“ vyhlásil predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Pellegrini považuje za nedostatočnú aj poistku, podľa ktorej by predĺženie núdzového stavu musel spätne odobriť parlament. Hlas-SD preto predloží do parlamentu vlastný pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by počas núdzového stavu podliehali všetky rozhodnutia vlády kontrasignácii, teda spolurozhodnutiu prezidentky republiky.
Nečakané zvolanie vlády
Vláda v pondelok rokovala o riešení problematiky núdzového stavu. Uviedol to pred rokovaním vlády minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) pred stretnutím priblížil, že rokovanie zvolal podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina).
Pre ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala (Sme rodina) bolo pondelkové zvolanie vlády nečakané, keďže informáciu dostal v nedeľu 6. decembra večer. Dodal, že tým pádom nemá naštudované podklady ani materiály tak, aby mohol reagovať na otázky novinárov.
Závažné rozhodnutie
Ak bude lockdown, mal by byť v čase, keď to krajinu ekonomicky čo najmenej poškodí. Minister Krajčí to povedal pred pondelňajším rokovaním vlády.
Nechcel však konkretizovať, aká forma lockdownu pripadá do úvahy. „Pretože sa na tom musíme dohodnúť. Je to závažné rozhodnutie,“ uviedol.
Minister doplnil, že v priebehu víkendu sa k tejto téme vyjadroval aj premiér Igor Matovič. „Ten konštatoval, že pokiaľ nepríde k dohode, lockdown je jednou z možností, ktorú bude musieť táto krajina akceptovať,“ uzavrel Krajčí.
zdroj: webnoviny.sk
