Možno ma niekto za také metódy odsúdi, ale myslím si, že ako žena mám právo takto konať. Rovnoprávnosť je dôležitá vec a mne sa predovšetkým podarilo dokázať to svojmu nevernému manželovi.
Všetko to začalo celkom banálne a nestojí to ani za reč.
Spočiatku som si všimla, že sa zdržiava dlhšie v práci a neustále mal v rukách telefón. Potom začal telefonovať po zavolaní na balkóne. V podstate štandardný postup.
Ale to, čo sa stalo neskôr, ma napĺňa stále zadosťučinením, hoci uplynul už viac ako rok.
Napätá atmosféra stále rástla a ja som už cítila, že dôjde k zásadnému rozhovoru.
A došlo k nemu, ako si pamätám, v sobotu k večeru.
Igor chodil dlhú dobu váhavo po byte a potom nakoniec začal …
– Oli, skrátka … hovorme.
– Dobre, pokrčila som plecami – Hoci už mi bolo všetko jasné.
– No, tým to bude jednoduchšie … – ťažko si povzdychol – Tak to všetko vyriešime naraz. Mám k tomu vážne dôvody.
– Áno, ja už som dávno pripravená – kývla som mu – Takže ma opustíš na nejakú dobu alebo úplne? Chceš sa rozviesť?
– Rozviesť – odpovedal Igor a sadol si vedľa mňa.
Dobrá, tak ja teraz zbalím Míšovi (to je náš syn) jeho veci a môžete ísť.
(Mali by ste vidieť jeho tvár…)
Pomaly sa ku mne otočil, pozrel sa na mňa a povedal.
– Ako to myslíš, zabaliť Míšovi jeho veci ?!
– Tak ako to hovorím – odpovedala som, ako by sa nechumelilo – Ljuba zostane so mnou a Míšu si vezmi ty. Potrebuje v každom prípade otca. A ty si predsa dobrý otec, nie?
– Ee – len to bol schopný povedať – Deti obyčajne zostávajú s mamou. Máš vôbec nejaké svedomie? Ako som s tebou vôbec mohol žiť toľko rokov – a chytil sa za hlavu.
– A čo si myslíš? Prečo by som mala vychovávať oboch a ty sa budeš so svojou sliepkou baviť? Veď tam ideš zakladať rodinu, nie? Tak počítaj, dieťa už budete mať! Polovica práce je hotová!
– O čom to hovoríš ?!
Igor vyskočil z gauča a začal volať svojej milenke.
– Pozri! povedal do telefónu – Hovorí mi, že si mám vziať so sebou syna! Súhlasíš ?!
Sedela som na gauči a usmievala som sa. Čakala som, ako to dopadne.
Krátko povedané sa pohádali do telefónu, on k nej potom išiel, aby ju zrejme prehovoril k výchove nášho syna.
Ona mu to odmietla. Vrátil sa zamračený a skúšal sa so mnou udobriť.
Ja ho ale teraz už nepotrebujem. A syna mu tiež nedám.
Nech si ide, kam chce. Mne je to jedno.
