Slovenské správy

Smutná správa pre futbal, na večnosť odišiel v noci na nedeľu vo veku 88 rokov legendárny futbalista Titus Buberník.

Elegancia mu bola vlastná ako dýchanie, v živote rovnako ako vo futbale, v drese rovnako ako v saku právnika, pod basketbalovým košom rovnako ako v kopačkách. Ak by mu k menu patril jednoslovný prívlastok, bolo by to slovo džentlmen.

Tradovalo sa o ňom, že za celú kariéru nebol ani raz vylúčený, čo by bolo logické, veď bol ako najslušnejší zo slušných. Raz však vylúčený bol, hoci neprávom. V opakovanom zápase proti Severnému Írsku na MS 1958 vo Švédsku. Nastúpil za zraneného Pluskala, ale mal teplotu 38,4 a nahromadené hlieny, preto si často odpľúval. Urobil tak aj po jednom rozhodnutí francúzskeho arbitra Guigoua, ten si to vysvetlil ako nešportové gesto a vylúčil ho…

Jemu vlastné správanie rytiera však bolo podložené výnimočnými hráčskymi schopnosťami, získal bronz z Pohára národov, kde ho zaradili do All stars tímu, patril do strieborného kádra na MS v Čile, ako prvý Slovák získal body v ankete Zlatá lopta France Footballu, v roku 1959 ho v nej novinárska porota zaradila na 17. miesto.

Rodák z Pustých Úľan bol kráľom vzdušných súbojov, vynikal technikou, mal skvelý cit pre prihrávku a obísť súpera s loptou na nohe mu nerobilo problém.

Patril do generácie, ktorá sa nespoliehala, že aj po hráčskej kariére sa oprie len o futbal. Vyštudoval právo, získal titul doktora, pracoval ako právnik v Slovnafte až do dôchodku.

Vďaka jeho výške usilovali o neho aj basketbalisti. Hral dokonca za juniorský výber Bratislavy, známy tréner Kuro Uberal ho presviedčal, aby dal definitívne prednosť deravým košom, keď jeho tím s Buberníkom v zostave získal titul majstra Československa. Športovec, ktorý mal talent na loptové hry, hrával aj hádzanú či volejbal za školu, však mal najpevnejší vzťah k futbalu.

Do zahraničia odišiel ako 35-ročný a v LASK Linz vydržal tri sezóny, potom ešte jednu strávil vo viedenskom Slovane. Do futbalovej penzie šiel z Trnávky, takmer so štyrmi krížikmi na pleciach. Naposledy si zahral za starých pánov, keď mal sedemdesiatpäť.

V roku 2017 vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu, čím sa potvrdilo jeho zaradenie medzi nesmrteľných. Žiaľ, na jeho zemskú púť to už neplatí.

zdroj: futbalsfz.sk