Vo veku 69 rokov v pondelok náhle zomrel bývalý slovenský olympionik Ľubor Štark. Rýchlostný kanoista štartoval na OH 1976 v Montreale a neskôr pôsobil aj v Slovenskom olympijskom výbore (SOV).
Informoval o tom portál olympic.sk.
Kariéru začal v Bratislave a pod taktovkou vicemajstra sveta Ladislava Čepčianskeho sa stal domácou kajakárskou jednotkou. Premiéru na vrcholnom podujatí si odkrútil na MS 1973 v Tampere. Na OH 1976 sa v kajaku jednotlivcov na 1000 metrov prebojoval do finále, v ktorom obsadil deviate miesto.
V slovenských olympijských štruktúrach pôsobil najskôr ako zástupca Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK) a v rokoch 2004 až 2016 bol člen výkonného výboru SOV. V lete 2009 viedol slovenskú výpravu na letnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Tampere.
Ľubora Štarka priviedol k vode ešte v útlom veku jeho otec, bývalý reprezentant Československa. Športovú kariéru začínal v Dunajčíku Bratislava, ale po skončení základnej školy prišiel do Slávie UK Bratislava, ktorej zostal verný s výnimkou ročnej vojenčiny v Dukle Trenčín. V Karloveskej zátoke sa pod trénerským vedením olympionika a vicemajstra sveta Ladislava Čepčianskeho prepracoval na post domácej kajakárskej jednotky.
Jeho kajakárskymi kolegami tam boli ďalšie známe postavy slovenskej i československej rýchlostnej kanoistiky – Ľubomír Kadnár, Pavel Blaho, Miroslav Haviar či Jindřich Wybraniec. Prvý menovaný, najstarší z tejto partie, sa prebojoval na OH 1972 v Mníchove. O štyri roky neskôr v Montreale už reprezentoval pod piatimi kruhmi Ľubor Štark.
Premiéru na vrcholnom podujatí si Ľubor Štark odkrútil ako dvadsaťročný na MS 1973 v Tampere. O dva roky neskôr na MS v Belehrade prispel k štvrtému miestu štafety kajakárov ČSSR na 4×500 m – práve vtedy bola táto disciplína v programe svetových šampionátov naposledy.
Po olympiáde Ľubor Štark s červeným diplomom absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave (individuálny študijný plán mal len pred OH, inak študoval denne). Vyštudoval odbor organizácia a riadenie priemyslových odvetví, čo mu neskôr pomáhalo pri vedení súkromnej firmy. Po niekoľkoročnej prestávke sa k rýchlostnej kanoistike vrátil ako funkcionár a rozhodca. Zo svojho obľúbeného športu sa prepracoval aj do olympijských štruktúr.
zdroj: olympic.sk
