Slovenské správy

Ak Švédsko a Fínsko vstúpia do Severoatlantickej aliancie, Rusko bude musieť posilniť svoju obranu v oblasti Baltského mora vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní.

S odvolaním sa na slová podpredsedu Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters. Podľa Litvy nie sú takéto hrozby zo strany Moskvy ničím novým.

Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú 1300-kilometrovú hranicu, a Švédsko zvažujú podanie žiadosti o členstvo v NATO v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Predsedníčky vlád oboch krajín, Sanna Marinová a Magdalena Andersonová, v stredu vyhlásili, že krajiny v najbližších týždňoch rozhodnú o významnej zmene svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Medvedev povedal, že ak Švédsko a Fínsko vstúpia do Severoatlantickej aliancie, Rusko bude musieť posilniť svoje pozemné, námorné a vzdušné sily v Baltskom mori, aby obnovilo vojenskú rovnováhu.

Medvedev tiež výslovne varoval pred jadrovou hrozbou. Povedal, že už nie je možné hovoriť o “bezjadrovom” Pobaltí, kde má Rusko svoju kaliningradskú enklávu medzi Poľskom a Litvou. “O bezjadrovom štatúte Baltského mora už nemožno hovoriť. Je potrebné obnoviť rovnováhu,” povedal Medvedev, ktorý bol ruským prezidentom v rokoch 2008 až 2012.

“Rusko doteraz takéto opatrenia neprijalo a ani ich neplánovalo,” povedal Medvedev. “Ak na nás tlačíte, aby sme to urobili, tak… berte na vedomie, že sme to neboli my, kto to navrhol,” dodal.

Hrozby Ruska, že zvýši svoju vojenskú prítomnosť v regióne Baltského mora, vrátane jadrových zbraní, nie sú ničím novým, reagovala na Medvedevove slová litovská premiérka Ingrid Šimonytė. “Skutočnosť, že Rusko sa vyhráža, nie je ničím novým. Kaliningrad je veľmi militarizovanou zónou, je ňou už mnoho rokov a nachádza sa v Baltskom mori,” povedala.

zdroj: reuters.com