Slovenské správy

Som primátor okresného mesta, v okrese, ktorý bol niekoľko týždňov najhorším covidovým okresom na Slovensku. Orgány štátu, zodpovedné za verejné zdravie a krízové riadenie v území, však nerobili v podstate žiadne opatrenia. My, mestá a obce v okrese, štyri víkendy v kuse testujeme. Z 2,23 % pozitívnych sme sa v meste dostali na 0,96 %. A chystáme sa aj piaty. Nie preto, že by to bolo efektívne riešenie dnešnej epidemickej situácie, ale preto, že vláda síce občanom uložila povinnosť preukazovať sa testom, nezabezpečila však testovacie kapacity, kde by sa ľudia mohli otestovať.

Na našich odberných miestach sme za posledné štyri týždne identifikovali päťsto pozitívnych na COVID-19. Spolu s obcami, zamestnávateľmi a MOMkami sme ich v okrese našli za mesiac cez 1400. Len tých posledných 62 objavených pozitívnych z našich mestských testovacích miest z tohto víkendu stálo štát 65 000 eur. Viac ako 1000 eur na jedného. Nedalo sa za tie peniaze bojovať s pandémiou efektívnejšie?

A čo sa s týmito ľuďmi stalo?
Oslovili ich úrady verejného zdravotníctva?
Poslali ich na PCR test?
Trasovali ich kontakty?
Kontrolovali, či dodržiavajú karanténu?
Nezomreli už niektorí z nich?

My dolu v mestách a obciach pomáhame štátu ako vieme, tam, kde zlyháva. Ale úplne ho nahradiť nemôžeme. Sme na pokraji síl. A nevidíme, že to, čo robíme, má nejaký zmysel. Že sa s energiou, ktorú do boja s pandémiou vkladáme, ďalej zmysluplne pracuje. Aby sme spolu porazili „hnusobu“, ako hovorí premiér Igor Matovič.

Naopak, dnes sme krajinou, ktorá je „best in covid“ na celom svete. Na COVID-19 zomiera na Slovensku najviac ľudí na počet obyvateľov. Pritom v prvej vlne sme patrili medzi najlepších.

To nie sú len čísla v rebríčku. Za každým je konkrétny ľudský osud, rodina, blízki. Včera u nás pochovali mladú mamičku. Ochorela na COVID mesiac pred pôrodom. Dieťa sa podarilo zachrániť, ona zomrela. Otec, tiež pozitívny, dúfam prežije.

Opatrenia, ktoré prijíma vláda, nefungujú. Ale sebareflexia neprichádza žiadna. Mesiace sa snažím na chyby v manažmente pandémie upozorňovať. Ako poslanec tejto vládnej koalície a zároveň ako človek zdola, z praxe. Najprv interne, ale keď sa nič nedeje, kričím nahlas. Márne. V čase zúriacej pandémie koaličná rada namiesto COVIDu riešila „zobrané spisy“ mediálnych či fejsbúkových útokov na vládu. Jasné, že som v tejto absurdnej buchli premiantom. 21-krát som vraj zhrešil.

Nechcem byť lídrom v nadávaní na vlastnú vládu. Chcem, aby vláda konala tak, aby zbytočne nezomierali ľudia. Míňame miliardy, ohýbame ústavu, v obmedzovaní základných práv ideme na hranu. A výsledok?

Sme najhorší na svete.

Som rád, že oslobodená polícia, prokuratúra, súdy tak intenzívne naprávajú pochybenia z rokov troch smeráckych vlád. Teším sa, že mafiou unesený štát sa pomaly vracia tam, kam patrí. Ale to nie je a nemôže byť ospravedlnenie fatálneho zlyhania v politickom manažmente pandémie.

Odmietať vyvodiť politickú zodpovednosť preto, lebo sa môže vrátiť HlasoSmer, je falošný argument. Keď teraz nevyvodíme politickú zodpovednosť, keď rýchlo a zásadne nezmeníme manažment pandémie, HlasoSmer sa vráti stopercentne. Ale najmä – budú ďalej zbytočne umierať ľudia, ktorých sme mohli zachrániť, ktorí nemuseli vôbec ochorieť.

V každej demokratickej európskej krajine by v takejto situácii mal odstúpiť minimálne minister zdravotníctva. A v našom konkrétnom prípade by mal vyvodiť osobnú zodpovednosť aj premiér Igor Matovič. On nesie hlavnú politickú aj osobnú zodpovednosť za podobu protipandemických opatrení, za ich nekoncepčnosť, nedôslednosť, zlé načasovanie, chaos, aj za nedôveru verejnosti v prijímané opatrenia. Za absurdnú zamilovanosť do celoplošného testovania.

Ja budem ďalej robiť všetko pre to, aby som ako primátor s tými nástrojmi, ktoré mám v rukách, čo najlepšie ochránil obyvateľov nášho mesta. Ale ako poslanec už nemôžem ďalej legitimizovať chaotické a nekompetentné vládnutie Igora Matoviča, ktorý aj dnes namiesto rázneho a kompetentného politického líderstva ponúka len výhovorky, reči o sabotáži a ankety o očkovaní neschváleným Sputnikom.

Oddnes už preto nie som poslancom vládnej koalície vedenej Igorom Matovičom.

A pretože nechcem týmto mojím osobným postojom komplikovať pozíciu strany Za ľudí v koalícii, vystupujem aj z poslaneckého klubu tejto strany.

Som naďalej pripravený v parlamente podporiť všetky dobré legislatívne návrhy opreté o programové vyhlásenie vlády, za ktoré som sám hlasoval.

Starý ani nový Smer nie sú alternatívou ani riešením dnešnej ťažkej situácie.

Nie je ním však ani pokračovanie výkonu funkcie premiéra Igorom Matovičom v podobe, v akej ju doteraz predvádzal.

Uviedol to Miroslav Kollar – Za ľudí