Slovenské správy

Len ten, kto zažil stratu vlastného dieťaťa vie, aký silný a strašidelný pocit to je. Svoje o tom vie aj istý policajt, ktorý v jedno ráno zastavil mladého Williama Jazwankiho, ktorý mal namierené rovno do práce. V jednom momente však zbadal policajné blikajúce auto vo svojom spätnom zrkadle. A tak samozrejme ihneď zastavil.

Najskôr si myslel, že ho policajt zastavil kvôli prekročenej rýchlosť. Policajt mu však vysvetlil, že ho zastavil z iného dôvodu. Všimol si totiž nálepku na nárazníku auta, ktorá znamenala, že WIlliam slúžil v armáde. Tento policajt sa mu chcel len poďakovať za jeho službu vlasti.

Na palubnej doske taktiež ležala americká vlajka. Policajt sa teda informoval, kde tento mladík slúžil. William mu odpovedal, že to bolo v Iraku. Bol tam 15 mesiacov. Policajta táto informácia mierne zaskočila, pretože práve aj jeho syn slúžil v Iraku. Priznal sa vodičovi, že rovnakú vlajku, akú ma on na palubnej doske dostal aj on, keď mu prišli povedať o smrti jeho syna.

Taktiež sa policajt priznal, že mu William strašne pripomína jeho mŕtveho syna. Stále tomu nemôže uveriť, že už nežije, a preto si myslel, že je v aute práve on. Nakoniec sa ho policajt opýtal, či ho môže objať. Wiliam si teda vystúpil z auta a obaja sa pevne objali. Pri tom im obom vyšli slzy z očí. William totiž akurát ukončil rehabilitačný program, ktorý sa týka posttraumatického stresu.

William napísal o tomto príbehu na Facebooku. Tento príbeh zdieľalo už viac než 180 000 ľudí. Príspevok sa končil krásnymi slovami.

„Boh vám žehnaj, vojaci, nech žehná vášmu svetu a vášmu srdcu.“

ZDROJfaithit.com