Slovenské správy

Na budúci týždeň 8. februára sa končí núdzový stav a ako v utorok potvrdila vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí), koaličná rada a následne vláda bude okrem iného rokovať o jeho predĺžení.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) už minulý týždeň v piatok povedal, že predpokladá jeho schválenie. Cez víkend predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) potvrdil, že ak to bude nutné, tento návrh podporí. „Keď povedia odborníci, že je to nutné, tak sa nebudem hádzať o zem,“ povedal.

Čo to znamenáy

Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len vtedy, ak došlo k ohrozeniu života a zdravia alebo toto ohrozenie bezprostredne hrozí. Zákon o bezpečnosti štátu medzi takéto situácie radí okrem pandémie aj živelné pohromy či priemyselné havárie, ktoré môžu postihnúť časť územia alebo aj celú krajinu.

Predpokladá sa, že v týchto špecifických situáciách bude nutné aplikovať krízové riešenia, ktoré by mali ochrániť ľudí a vyriešiť ich. Preto dovoľuje, aby sa v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedzili základné práva a slobody ľudí, prípadne, aby sa im uložili určité povinnosti.

V prípade napríklad aktuálnej pandémie môže štát nariadiť zdravotníkov pracovnú povinnosť a občanom obmedziť slobody pohybu a pobytu.

Problémy pri novelizácií

Pôvodné znenie zákona umožňovalo vyhlásenie núdzového stavu na maximálne 90 dní, čo v stave zúriacej celosvetovej pandémie pre potreby krajiny nepostačovalo. Poslanci to vyriešili schválením novely, ktorá v prípade pandémie umožňuje opakované predlženie tohto režimu o ďalších 40 dní.

Podľa hovorcu Ministerstva spravodlivosti SR Petra Bublu to umožňuje vláde riadne vykonávať zverenú moc. „Novela umožňuje vláde byť legislatívne adekvátne pripravená na nepredvídateľnú a zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu v krajine,“ uviedol pre Webnoviny.sk.

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris reaguje, že zmena v zákone mohla prebehnúť lepšie. „Ako problematické vnímam to, že sa táto úprava pripravovala na poslednú chvíľu, hoci o potrebe zmeny legislatívnej úpravy sa vedelo prakticky od jari,“ zdôvodnila.

Tento čas sa podľa nej mohol využiť na prípravu precíznej novely, ktorú by sprevádzala verejná diskusia. „Tento čas sme, žiaľ, zmeškali,“ myslí si advokátka.

Súhlasí s ňou aj Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Ešte 30. septembra sme upozorňovali, že pokiaľ bude núdzový stav vyhlásený na 90 dní, bez zmeny ústavného zákona nastane na konci decembra problém,“ vysvetľuje.

Novela preto mala podľa Bujňáka prebehnúť v riadnom legislatívnom konaní, čo by umožnilo pripomienkovanie odbornej verejnosti.

Nekonečné predlžovanie

K tomu však nedošlo, nová legislatíva je platná a v stredu ju aj vláda pravdepodobne využije keďže 8. februára sa aktuálne platný núdzový stav končí.

Bubla z ministerstva spravodlivosti však hovorí, že občania sa nekonečného predlžovania tohto režimu nemusia báť. „Zavádza sa parlamentná kontrola predlžovania núdzového stavu,“ zdôvodnil.

V praxi to znamená, že Národná rada SR musí do 20 dní od predlženia núdzového stavu danú situáciu odsúhlasiť. Ak by tak neurobila, núdzový stav zanikne.

Podľa ministerstva tiež predĺženie núdzového stavu ostáva pod dohľadom Ústavného súdu SR, takže kontrolný mechanizmus, ktorý by zabránil jeho zneužitiu je dostatočný. Odborníci ale majú pripomienky.

Potrebná väčšia kontrola

Kovačechová hovorí, že súhlas parlamentu by podľa nej nemal nastúpiť až 20 dní po rozhodnutí vlády, ale pred ním. Advokátka by tiež považovala za vhodné vytvoriť ďalšiu poistku, ktorá by zabránila neúmernému predlžovaniu núdzového stavu. Napríklad, že by bol potrebný podpis prezidenta.

„Bez takejto ďalšej poistky môžu vzniknúť obavy, že vládnuca väčšina podľahne nutkaniu predlžovať núdzový stav aj vtedy, kedy bude situácia síce vážna, avšak nie núdzová,“ myslí si Kováčechová.

Podľa Bujňáka je tu zase riziko, že že ukladané povinnosti a obmedzenia budú prísnejšie – napríklad zamýšľané SMS povolenia. Rovnako upozorňuje na potrebu väčšej kontroly. Súčasné nastavenie samo o sebe podľa neho nestačí.

Potrebné je podľa neho rozšíriť okruh subjektov, ktoré môžu podať návrh na Ústavný súd SR, v ktorého kompetencii je dohľad na takýmto predlžením.

V súčasnosti tak totiž môže urobiť iba skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, hlava štátu a generálny prokurátor. „K nim mohla byť doplnená aspoň verejná ochrankyňa práv,“ doplnil.

Zdôvodnil to príkladom z roku 2011, kedy bol núdzový stav vyhlásený na potlačenie hromadných výpovedí lekárov. Tí sa obrátili na ústavný súd, ale keďže nepatrili medzi oprávnené subjekty, boli odmietnutí.

„Ďalším vylepšením by bola požiadavka na širší konsenzus pri schvaľovaní predĺženia núdzového stavu parlamentom trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov a schvaľovanie takéhoto predĺženia vopred, nie až s odstupom,“ dodal Bujňák.

Ako ďalej

Odborníci sa však s ministerstvom spravodlivosti zhodujú na tom, že k starej právnej úprave sa netreba vracať. Bubla to zdôvodnil tým, že je potrebné, aby bol štát aj naďalej pripravený prijímať efektívne rozhodnutia v rámci boja s pandémiou.

Podľa Bujňáka to však neznamená, že súčasná novela ostane v platnosti. „Podľa obsahu pripomienok z verejnej diskusie by bolo dobré zvážiť, či namiesto novely nebude vhodnejšie pripraviť novú ústavnú úpravu,“ uvádza ústavný právnik.

Za nové znenie je aj Kováčechová. „Zrejme by bolo vhodné zúročiť poznanie, ktoré už prakticky rok nadobúdame, a dôsledne ho potom pretaviť aj do legislatívnej úpravy,“ myslí si.

Foto: SITA/Branislav Bibel.