Slovenské správy

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa postoj obyvateľov niektorých krajín k možnosti vstupu do NATO začal meniť. Fínsko a Švédsko patria v súčasnosti medzi horúcich kandidátov na vstup do Aliancie.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova však ich prípadný vstup do NATO alebo ďalšie rozširovanie aliancie neprispeje k bezpečnosti v Európe.

“Samotná aliancia je skôr nástrojom na konverziu. Nie je to aliancia na zabezpečenie mieru a stability. Ďalšie rozširovanie NATO neprinesie mier na kontinente,” povedal Peskov na stretnutí s novinármi.

O vstupe Švédska a Fínska do NATO sa začalo častejšie hovoriť po tom, ako Moskva začala inváziu na Ukrajinu. Podľa britského denníka The Times sú obe krajiny pripravené podať žiadosť o vstup už toto leto.

Okrem toho šéf NATO Jens Stoltenberg 3. apríla vyhlásil, že Severoatlantická aliancia nájde spôsob, ako rýchlo prijať Fínsko a Švédsko do svojich radov, ak o to severské krajiny prejavia záujem.

Pozícia Fínska sa začala meniť koncom februára. Premiérka Sanna Marin ešte v januári hovorila o tom, že krajina nevstúpi do NATO počas jej funkčného obdobia (do roku 2023). Po začiatku ruskej invázie už zmenila rétoriku a vyhlásila, že krajina je pripravená vstúpiť do Aliancie, “ak sa otázka národnej bezpečnosti stane akútnou”.

Začiatkom marca fínsky prezident Sauli Niinistö oznámil, že jeho krajina je pripravená rokovať o vstupe do Aliancie, keďže postoj Fínov k tejto otázke sa zásadne zmenil.

Po týchto slovách začalo Rusko ohrozovať Fínsko aj Švédsko. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová varovala, že vstup do NATO by mal pre oba severské štáty vážne vojenské a politické dôsledky. “NATO je predovšetkým vojenská aliancia. Pristúpenie Fínska a Švédska by nás prinútilo prijať príslušné opatrenia,” povedala koncom februára.

zdroj: bbc.com