Juraj Čurný z markizáckej šou Chartshow adresoval premiérovi Igorovi Matovičovi drsný odkaz.
Celý príspevok si môžete prečítať tu:
Už dlho ma myšlienky, ktoré si môžete prečítať nižšie “mátali” – a stále som si hovoril argument, že ešte neuplynulo dosť času na takéto v zásade kategorické hodnotenie a že súčasná situácia je všetko iné, len nie štandardné obdobie nástupu novej vládnej garnitúry. Ale napokon som si musel sám pred sebou priznať, že je to strata času – poznatky a javy, ktoré uvádzam sa nemajú tendenciu zlepšovať ale naopak zhoršovať. A neštandardnosť situácie spôsobená COVID-om toto zhoršovanie neospravedlňujú, ale naopak ešte viac zvýrazňujú. Takže tu sú moje dôvody, prečo si myslím, že Igor Matovič nie je osobnostne spôsobilý (dlhodobo) byť premiérom.
NEUSTÁLE HĽADANIE NEPRIATEĽOV
Celá doterajšia politická kariéra IM bola postavená na boji a za tých 10 rokov a predovšetkým v poslednom čase sa do pozície jeho nepriateľa dostalo na môj vkus výrazne nadkritické množstvo nielen politických súperov (vrátane vlastných koaličných partnerov), ale aj celých skupín obyvateľstva, profesií atď. Do tejto polohy sa v podstate nemá problém dostať ktokoľvek, kto akokoľvek nesúhlasí s jeho názormi, resp. nad nimi neprejavuje dostatočné nadšenie. V situácii keď je hlavou výkonnej moci je to (veľmi) nebezpečné. Dostávame sa totiž pomaly ale isto, aj keď hyperbolizovane, do situácie podobnej istej krajine v juhovýchodnej Ázii kde o Vašom osude môže rozhodnúť aj skutočnosť, že ste “nedostatočne tlieskali prejavu predsedu Národnej komisie pre obranu”. A to už prestávam považovať za niečo, čo by som mal považovať za ospravedlniteľné akýmkoľvek “vyšším záujmom v záujme vyššieho dobra”. Pretože táta charakterová črta je u IM konštantná a trvalá.
NEUSTÁLE PONIŽOVANIE A URÁŽANIE
Povedané parafrázou výroku futbalového trénera Tomáša Pospíchala “politika nejsou taneční”. Od politikov znesiem aj tvrdšie vyjadrovanie a ataky na svojich oponentov a súperov, ale to čo kontinuálne predvádza IM aj potom čo sa zásadne zmenila jeho pozícia (už nie je opozičným politikom bez reálnej zodpovednosti) v tejto oblasti preráža všetky možné hranice. Nechcem a nebudem tolerovať žiadneho politika na pozícii predsedu vlády, ktorý sa takto správa, neraz voči ľuďom s ktorými “husi nepásol” a ktorým či už po odbornej alebo ľudskej stránke nesiaha ani… V mojich očiach tento elementárny nedostatok rešpektu, úcty, výchovy sa nedá ničím ospravedlniť. A je neuveriteľne z jeho strany perfídne, keď najskôr do radu pouráža každého kto sa mu (niečím) znepáči a potom vyzýva aby sme sa “všetci zomkli”.
KATASTROFÁLNA KOMUNIKÁCIA
Aj veľa mojich priateľov opakovane píše, že vedia že IM má problémy s komunikáciou a je to pre nich problém, ale na druhej strane… Ale nie, priatelia. Politik, ktorý dokázal v priebehu necelého roka doslova rozhádať celé Slovensko – a to predovšetkým svojou neraz nevychovanou komunikáciou – škodí. Škodí svojej vlastnej vláde, vládnej koalícii a predovšetkým škodí celej krajine. Pretože krajina, v ktorej neustále podnecuje nervozitu je na najlepšej (či skôr najhoršej) ceste k občianskym nepokojom a nie na cestu riešenia problémov, ktorých sa tu nahromadilo viac než dosť. Neuveriteľný je aj slovník, ktorý používa – od infantilne znejúcich zdrobnelín (hrajuškať sa na semaforíky, lockdowník) až po zveličovanie vlastných nápadov porovnaním s neporovnateľným (celoplošné testovanie = vylodenie v Normandii, celoplošné testovanie = odskúšaná atómová bomba apod.). Svojou útočnou, chaotickou a nepremyslenou komunikáciou dosiahol to, že ľudia už odmietajú čokoľvek čo IM povie alebo presadzuje – vrátane vecí potrebných a pozitívnych. Pre stále rastúcu skupinu ľudí je už skrátka apriórne neprijateľné (takmer) všetko čo hovorí a čo presadzuje – a to je dlhodobo neudržateľné. Analýza jeho FB komunikácie presahuje limity už aj tak dosť dlhého statusu.
PROFESNÝ DILETANTIZMUS
Reálne vládnutie je v skutočnosti pomerne nudná, do značnej miery byrokratická a nezáživná záležitosť. Oveľa viac ako o (zdanlivo) efektných tlačovkách alebo FB statusoch – je to o zvládnutí procesov, ktoré si vyžadujú istý stupeň znalostí a zručností. Príkladov nezvládnutia základných pravidiel fungovania (úradu) vlády bolo za tých doterajších 8 mesiacov neúrekom – od legislatívnych lapsusov až po skutočnosť, že tlačovky sú neraz ukážkou neprofesionality čo sa týka prípravy a predovšetkým hlavného protagonistu, ktorý zo všetkého najviac evidentne miluje úlohu hovorcu vlastných nápadov a riešení. Zakrývanie tejto trvajúcej neprofesionality napr. populistickým presunutím začiatkov rokovania vlády na 6:00 je už len ilustráciou faktu, že IM podstatne viac záleží na vlastnej (marketingovej) publicite ako na efektívnom vládnutí.
ČO S TÝM resp. ČO S NÍM?
Tento problém si musí vyriešiť OĽANO resp. vládna koalícia. Som zásadným odporcom referenda o predčasných voľbách – a nerád by som bol aby sa z neho stal podobne nadužívaný a nezmyselný nástroj ako návrhy na odvolávanie ministrov. Pripomínam, že predčasné voľby (aj bez referenda) boli na Slovensku doteraz trikrát – na jeseň 1994 (vyhral Mečiar a zostavil vládu so ZRS a SNS), v lete 2006 (vyhral Fico a zostavil vládu so SNS a HZDS) a na jar 2012 (vyhral Fico a zostavil jednofarebnú vládu Smeru). Ale z toho vôbec nevyplýva “nedotknuteľnosť” IM v jeho terajšej funkcii, resp. tolerovanie jeho čoraz autokratickejších spôsobov. Príkladov ako neodporovanie ľuďom s autokratickými sklonmi viedlo napokon k vzniku diktatúr resp. autokratických režimov so všetkými dobovými výstrelkami (a neraz aj krutosťami) je v histórii viac než dosť – od starého Ríma, cez najhoršie diktatúry 20. storočia až po súčasnosť. Budúcnosť Slovenska nemôže a nesmie závisieť od toho či bude IM premiérom alebo nie. Len si dovolím povedať môj súkromný postreh, že minister obrany by nebola najvhodnejšia možnosť vzhľadom na to, že ide do značnej miery o klon IM.
ČO Z TOHO VYPLÝVA PRE MŇA?
IM vyhral voľby a má právo viesť vládu ako on uzná za vhodné. Mojim právom je dať najavo, že spôsob aký doteraz predvádza sa mi (veľmi) nepáči. A že už nemienim mlčky tolerovať jeho autoritársko-diktátorské sklony vychádzajúce z pocitu vlastnej dôležitosti a neomylnosti. Dnes vyhlásil, že celoplošné testovanie bude a bude povinné. A ja vyhlasujem, že politik resp. politická strana toto podporí (presnejšie nevyjadrí aktívny nesúhlas) sú pre mňa v budúcnosti dlhodobo nevoliteľní. Z princípu – pretože IM takto neustále “darwinisticky” testuje kam až môže zájsť v tom, že mu prejde čo si zmyslí. A politik, resp. politická strana, ktorí toto budú tolerovať sa skôr či neskôr stanú len “handrami” v jeho rukách, ktoré môže použiť, následne zahodiť a v prípade, že sa mu vzoprú bude ich kontinuálne ponižovať a urážať (príklady, myslím, netreba uvádzať).
Zároveň chcem povedať, že nikoho, kto môj názor na IM nezdieľa si nechcem a nebudem “vyhadzovať z priateľov”. Nechcem prestať komunikovať a rešpektovať ľudí, ktorí majú právo so mnou v tomto akokoľvek (menej, viac, absolútne) nesúhlasiť. Žiaden politik mi nestojí za to aby som na vzťahu k nemu začal ľudí “kádrovať”.
A ešte čosi. Vo svojom dospelom veku som vo funkcii slovenského premiéra “prežil” Colotku, Knoteka, Hrivnáka, Čiča, Mečiara (3x), Čarnogurského, Moravčíka, Dzurindu (2x), Fica (3x), Radičovú aj Pellegriniho. Celkom určite “prežijem” aj Matoviča.
zdroj: Juraj Čurný
