Vo veku 90 rokov zomrel bývalý jazdec pretekov formuly 1 a uchádzač o titul majstra sveta Tony Brooks. V utorok to oznámila jeho dcéra Giulia.
Brooks bol jedným z najväčších britských jazdcov 50. rokov minulého storočia a v roku 1959 mu len o vlások unikol titul v F1. Počas svojej kariéry vyhral šesť veľkých cien a získal 10 pódií z 38 štartov. Počas jeho éry boli úspešnejší len Juan Manuel Fangio, Alberto Ascari a Stirling Moss.
V roku 1959 sa pripojil k Ferrari a zvíťazil vo Francúzsku a Nemecku, k čomu pridal druhé miesto v Monaku. Napriek dvom odstúpeniam nastúpil do záverečného kola v Sebringu s šancou na titul. V úvodnom kole ho však zrazil jeho tímový kolega Wolfgang von Trips.
Brooks na začiatku kariéry prežil dve veľké nehody na Silverstone a v Le Mans, ktoré zmenili jeho prístup k pretekaniu a ovplyvnili jeho konanie na Sebringu. “Prirodzene som chcel pokračovať,” povedal. “Verte mi, bolo by to najjednoduchšie, ale prinútil som sa prísť na kontrolu auta.”
Stratil pritom pol kola a skončil tretí, čo nestačilo na to, aby zabránil Jackovi Brabhamovi, ktorému došlo palivo a pretlačil svoje auto cez cieľovú čiaru na štvrté miesto, získať titul.
Brooks bol nesmierne obľúbený a obdivovaný. Bol to šarmantný, skromný džentlmen a neopísaný hrdina éry, keď boli preteky mimoriadne nebezpečné. Narodil sa 25. februára 1932 v Dukinfielde v grófstve Cheshire, v roku 1952 začal pretekať v klube a v roku 1954 sa stal členom tímu športových vozidiel Aston Martin. V roku 1955 študoval na záverečnej skúške v zubnom lekárstve – rodinnom povolaní – keď ho na poslednú chvíľu povolali ako náhradníka do tímu Connaught na GP Syrakúz, ktorú potom vyhral. Bol to pozoruhodný výkon, prvé víťazstvo britského jazdca v GP na britskom aute za posledných 31 rokov a vyslúžil si prezývku “pretekársky zubár”.
Brooks sa v roku 1957 pripojil k Mossovi a Stuartovi Lewisovi-Evansovi v tíme Vanwall a o rok neskôr predviedol možno najvýraznejšie výkony svojej kariéry vrátane víťazstiev v Spa, na Nürburgringu a v Monze. Víťazstvá na obávaných vysokorýchlostných okruhoch svedčili o tom, akým dokonalým citom a úsudkom Brooks disponoval. Veril, že jeho víťazstvo v Nemecku, keď predbehol Ferrari Mika Hawthorna a Petra Collinsa, bolo jeho najlepšou jazdou.
Sezóna 1959 však zostala vrcholom a po prechode na autá s motorom vzadu sa Brooks necítil tak dobre a na konci sezóny 1961 ukončil kariéru. Presadil sa aj v športových automobiloch, keď v roku 1957 vyhral GP športových automobilov v Spa a 1000 km na Nürburgringu.
Pred svojou smrťou pred dvoma rokmi vzdal Moss svojmu spoluhráčovi a priateľovi veľkú poctu. “Brooks bol úžasný jazdec, najväčší, ak mi to odpustí, ‘neznámy’ pretekár, aký tu kedy bol,” povedal. “Bol oveľa lepší ako niekoľko ľudí, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta.”
Stratu skvelého jazdca priznal aj šéf F1 Stefano Domenicali. “So zármutkom som prijal správu, že Tony Brooks zomrel,” povedal. “Patril do zvláštnej skupiny jazdcov, ktorí boli priekopníkmi a posúvali hranice v čase veľkého rizika. Bude nám chýbať a naše myšlienky sú v tejto chvíli s jeho rodinou.”
We are saddened to hear of the passing of Tony Brooks
F1's last surviving race winner of the 1950s, Brooks was one of the earliest pioneers of the sport we love.
Our thoughts are with his loved ones pic.twitter.com/9hhY6MlmWZ
— Formula 1 (@F1) May 3, 2022
Tony Brooks: Formula 1 pioneer dies aged 90 https://t.co/psPTegL1to
— BBC News (UK) (@BBCNews) May 3, 2022
zdroj:theguardian.com
