Jeden starý muž, Miklós, žil šťastne na vidieku so svojou milovanou ženou, mali malý dom a hospodárstvo a boli veľmi spokojní. Potom ale jeho žena bohužiaľ zomrela a muž už bol príliš starý na to, aby sa o hospodárstvo sám postaral.

Mal ale syna, ktorý mal už vlastnú rodinu, ženu a malého syna Csabiho. Synovým zámerom bolo dať otca do niektorého z domovov pre seniorov alebo do opatrovateľského domu, nemali však na poplatok za prijatie a na pravidelné platby za pobyt dostatočné prostriedky.

Domček bol teda predaný a oni Miklósa vzali bez nejakého pocitu radosti k sebe do bytu. Ani Miklós sa v ich byte necítil práve dobre. Sužovali ho zdravotné problémy, ktoré bývajú typické pre jeho rovesníkov: trpel bolesťami kĺbov, a to najmä pri zmenách počasia, a mal tiež problémy so sluchom.

Navyše Miklós cnelo po svojej záhrade a voľnosti, ktorú mu poskytoval život na vidieku. Bol zvyknutý na priestor a teraz sa musel tiesniť v malom byte, a navyše s príbuznými, ktorí mu dávali najavo, že je im na obtiaž. Cítil sa sám. Niekoľkokrát za deň vyšiel na chodbu, aby si v pokoji vyfajčil cigaretu, a niekedy sa dal do reči aj so susedom, ktorému sa zveril, že je nešťastný.

 

Jedno svetlo však v ktorého živote predsa len bolo, a to jeho vnuk Csaba. Miklós sa tešil hlavne na spoločné jedla, pri ktorých rád počúval to,  čo Csaba za celý deň robil a zažil. Lenže jeho syn a nevesta Miklósa po čase od stola vykázali, pretože im veľmi vadilo, že neje esteticky, často mu odkvapkávalo jedlo z kútikov úst a oni to potom museli upratovať. Vôbec nebrali do úvahy, že to Miklós nerobí schválne, ale už mu jeho zdravotný stav nedovoľuje zvládať niektoré činnosti ako predtým.

Miklósa skutočnosť, že je nútený jesť sám, trápila, chýbala mu spoločnosť rodiny, a hlavne malého Csabiho. Keď sa potom stalo, že kvôli jeho stareckému traseniu rukami rozbil niekoľko tanierov, ktoré chcel po sebe po jedle upratať, nedostával potom už večeru na tanier ako ostatný, ale len na drevenú dosku.

Pre Miklósa to bolo ponižujúce, ale našťastie táto situácia netrvala dlho, a to prekvapivo vďaka Csabimu. Ten síce mlčal, ale dianie doma pozorne sledoval a jedného dňa si požičal Miklošove rezbárske náčinie a dva kusy dreva a začal ich opracovávať. Csabiho otec, syn Miklósa, sa začudoval a pýtal sa syna, do čoho sa to pustil. Malý mu odpovedal, že sa rozhodol urobiť jemu aj mamičke ich vlastné drevené taniere, ktoré by si mohli schovať na starobu, aby vždy mali z čoho jesť, keď sa im tiež budú triasť ruky ako dedkovi.

To bola pre otca lekcia! Najskôr na syna neveriacky hľadel, ale potom sa rozplakal a uvedomil si, ako sa k otcovi celú dobu správal. Keď sa spamätal, zašiel za otcom, úprimne sa mu ospravedlnil a poprosil ho, či by ho odprevadil k stolu. A pretože Miklós netúžil po ničom inom ako po tom, aby bol súčasťou rodiny, objal ho a celá rodina sa zišla pri večeri.

Od tej doby bol Miklós už len šťastný a malého Csabiho začal učiť vyrezávať, rovnako, ako to aj jeho učil jeho vlastný otec.

Z príbehu vyplýva, že deti niekedy vidia a cítia viac, než sme schopní si uvedomiť.

Podobné články

MUDr. Lenka Doležalová: Mladá zdravotná sestrička umrela na koronavírus a zanechala tu mladú dcérku

Po smutnej správe o úmrtí mladej sestričky na Covid-19, napísala česká lekárka…

Boli zaočkovaní vakcínou na COVID-19: Cítili sa ako po ťažkej opici a bolelo ich celé telo…

Dobrovoľníci, ktorí sa v rámci vývoja novej vakcíny zúčastnili očkovania, prehovorili o…

MIMORIADNA SPRÁVA, na ktorú čakal celý svet: Nová vakcína má až 90-percentnú účinnosť!

Potenciálna vakcína proti novému koronavírusu, na ktorej spolupracujú farmaceutické firmy Pfizer a…

DAJTE POZOR! Od pondelka sa stáva Slovensko pre Česko rizikovou krajinou, potrebný je test!

Česká republika zaradila od pondelka 9. novembra Slovensko medzi rizikové krajiny. Občania…