Na Slovensku sa v uplynulých týždňoch začalo s očkovaním proti ochoreniu COVID-19 mRNA vakcínou Comirnaty od spoločností Pfizer a BioNTech. Nie všetci sa však môžu očkovať.
O vakcíne Comirnaty, jej zložení a mechanizme účinku sú dnes voľne dostupné mnohé informácie, avšak ľudia stále majú obavy o to, či je bezpečná. Aj keď pre milióny ľudí na svete je, sú aj takí, ktorí by mali byť opatrní.
Najčastejšie ide o pacientov s inými ochoreniami. Veľkú skupinu takýchto pacientov tvoria podľa lekárky Kataríny Varechovej alergici.
Univerzálnou kontraindikáciou podania je podľa nej alergia na zložky vakcíny, prípadne anafylaktická život ohrozujúca alergická reakcia na prvú dávku vakcíny.
Alergici, pozor!
„Pre alergikov je dôležité, že vakcína neobsahuje klasické zložky potravín, antibiotiká, latex či iné biologické zložky, pretože je vyrobená bezbunkovou technológiou, takzvanou in vitro transkripciou,“ vysvetľuje Varechová.
Vakcína obsahuje iba lipidové zložky, anorganické zlúčeniny, sacharózu, vodu a jej súčasťou je i polyetylénglykol.
Podľa imunológov pred očkovaním nie je indikovaná farmakologická antialergická príprava, alergik tak môže pokračovať v užívaní chronickej antialergickej liečby.
Pri iných závažnejších alergických reakciách, ktoré nastali v minulosti na iné látky, je dôležité poradiť sa s alergológom. „Neočkujeme tiež osoby pri akejkoľvek prebiehajúcej akútnej infekcii, vyhnúť sa tiež treba očkovaniu v bezprostrednom období po operácii,“ radí Varechová.
Sledovanie reakcie
Po podaní vakcíny by mali byť všetky očkované osoby minimálne 15 minút sledované kvôli možným okamžitým vedľajším reakciám. Pre pacientov s anamnézou alergických reakcií alebo imunitných ochorení sa táto doba podľa imunológov predlžuje na minimálne 30 minút.
Na Slovensku zatiaľ hlásilo podozrenie na nežiaduce účinky vakcíny 20 ľudí, z ktorých tri prípady mali závažnú anafylaktickú reakciu, pretrvávajúci zvýšený krvný tlak alebo stav prekolapsový.
U účastníkov klinických štúdií boli tiež najčastejšie hlásené nežiaduce účinky, ako sú únava (menej ako 60 percent), bolesti hlavy (menej ako 50 percent), bolesti svalov (menej ako 30 percent), zimnica (menej 30 percent), bolesti kĺbov (menej ako 20 percent) a zvýšená teplota (menej ako 10 percent).
Nežiaduce účinky
„Čo sa týka nežiaducich účinkov, po očkovaní vakcínou mRNA COVID-19 BNT162b2 počas štúdií viac ako 80 percent účastníkov hlásilo bolesť v mieste vpichu. K tomu došlo do siedmich dní po podaní vakcíny a tieto ťažkosti ustúpili po niekoľkých dňoch,“ uvádza Varechová.
Podľa skúseností prvých slovenských zaočkovaných zdravotníkov je bolesť ramena po vpichu rovnaká ako pri dobre známej „tetanovke“. Podľa všeobecnej lekárky to bola v Nemocnici v Michalovciach aj absolútne najčastejšia reakcia na očkovanie.
Vyskytli sa tiež krátkodobé bolesti svalov, kĺbov, zvýšená teplota, zimnica, bolesť hlavy, únava a aj krátkodobé zväčšenie lymfatických uzlín. Tieto príznaky boli zvyčajne miernej alebo strednej intenzity a odzneli do niekoľkých dní po očkovaní.
Paracetamol nepomôže
„Na tieto ťažkosti je tak, ako pri iných očkovaniach možné užiť lieky proti teplote alebo proti bolesti. Zistilo sa tiež, že preventívne použitie paracetamolu neovplyvňuje takúto imunitnú odpoveď na túto vakcínu, preto nie je nutné,“ dodala Varechová.
Na Slovensku je tiež množstvo pacientov užívajúcich imunosupresíva. Teda lieky, ktoré potláčajú imunitné reakcie. Podľa Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie týchto pacientov očkujeme počas stabilnej fázy ochorenia, pri dobrej klinickej kompenzácii.
Neodporúčajú tiež očkovanie počas akútnom zhoršení základného ochorenia, respektíve krátko po nej. V závislosti od typu ochorenia od dva až šesť týždňov po zhoršení stavu. Takéhoto pacienta po očkovaní treba sledovať tiež dlhšie, cca 30 minút.
Ak užívam imunosupresíva?
Keďže mRNA vakcína je neživá vakcína, nemá zásadné obmedzenia ani kontraindikácie pre očkovanie chronicky chorých pacientov s imunointervenčnou liečbou, ani bez nej. Avšak takáto liečba môže viesť k zníženej účinnosti očkovania či k jeho nežiaducim účinkom.
Pacienti liečení imunosupresívnou liečbou a trpiaci na rôzne formy autoimunitných ochorení majú mierne zvýšené riziko komplikovaného priebehu ochorenia COVID-19. „Očkovanie nie je kontraindikované napríklad ani u pacientov liečených pre HIV či HCV,“ dodáva lekárka.
Ak pacient užíva biologickú liečbu aplikovanú parenterálne (injekčne), štandardne je vhodné dodržať interval aspoň sedem dní pred a po očkovaní za účelom rozlíšenia prípadných vedľajších reakcií.
Lieky na riedenie krvi
Špecificky ohrozenou skupinou sú pacienti po transplantácii orgánov. Slovenská transplantologická spoločnosť odporúča tým, ktorí nedávno podstúpili transplantáciu orgánu, očkovanie najskôr mesiac po orgánovej transplantácii.
Zároveň odporúča očkovanie pacientom na čakacích listinách na orgánové transplantácie, ako aj osobám v blízkom kontakte s pacientami po transplantácii orgánov, teda osobám žijúcim v spoločnej domácnosti.
Keďže vakcinácia prebieha vpichom do svalu, treba dodržiavať špeciálne zásady očkovania aj u pacientov užívajúcich antikoagulanciá, teda lieky na riedenie krvi.
„Pacienti na stabilnej antikoagulačnej liečbe, vrátane tých, ktorí užívajú warfarín, ktorí majú aktuálne plánované kontroly INR a ktorých najnovšia hodnota INR bola pod hornou hranicou terapeutického rozsahu, môžu dostať intramuskulárnu vakcínu,“ uvádza Varechová.
Nemôžem sa očkovať
Ak pacient nemôže byť očkovaný alebo má neistú postvakcinačnú ochranu, možno zvoliť takzvanú „cocoon stratégiu“, teda očkovať jeho blízke osoby, najmä členov domácnosti.
„Pri očkovaní proti Covid-19 mRNA vakcínou v tejto skupine pacientov postupujeme vysoko individualizovane s vyhodnotením pomeru prínosu a rizík,“ konštatuje Varechová v súlade so stanoviskom odbornej spoločnosti.
Čo (ne)robiť po očkovaní?
Doktorka Varechová, rovnako ako množstvo odborníkov, odporúča naďalej sa chrániť pred možnou nákazou. „Telo sa potrebuje vysporiadať s vakcínou, aby si vytvorilo imunitu, navyše prvá dávka nechráni stopercentne,“ vysvetľuje.
Podobne ako po niektorých iných očkovaniach sa neodporúča väčšia fyzická záťaž aspoň počas prvých dvoch až troch dní a v bezprostrednom období ani príliš dlhé cestovanie. Človek by tiež nemal užívať alkohol, znižuje totiž funkciu imunitného systému, čím môže znížiť účinok vakcíny.
Čerstvo zaočkovaný by sa mal tiež vyhnúť veciam, ktoré predstavujú pre organizmus záťaž navyše. Mal by si tiež dopriať dostatok spánku a kvalitnú stravu s obsahom prirodzených probiotík, pretože kondícia čreva má vplyv na imunitnú odpoveď organizmu.
autor: Petra Lániková, webnoviny.sk
